Hrad Modrý Kameň
- je goticko-renesančný hrad pochádzajúci z druhej polovice 13. storočia, ktorý sa nachádza v banskobystrickom kraji v okrese Veľký Krtíš a je postavený nad rovnomenným mestomv nadmorskej výške asi 315 m n. m. Súčasťou hradného komplexu je aj barokový kaštieľ, ktorý bol však postavený až o niekoľko desaťročí neskôr. V súčasnosti je hrad spolu s areálom (kam patrí napríklad záhrada, most, hradná kaplnka, hospodárska budova, či priekopa) evidovaný ako národná kultúrna pamiatka.
Dejiny
Výstavba tohto hradu sa začala už v roku 1137 [5] a najstaršie písomné zmienky o hrade sa datujú do rokov 1278 a 1290.[2] V písomnej zmienke z roku 1285 je spomenutý majiteľ a aj predpokladaný stavebník hradu Peter Forró. Po jeho smrti sídlo získali synovia Kazimíra z bíňskej vetvy Huntovcov-Poznanovcov. Ale už v roku 1290 ho dobyli späť Petrovi súrodenci, zakladatelia rodu Balašovcov. Ich držbu hradu prerušil Matúš Čák Trenčiansky, ale po jeho smrti sa vrátil do ich moci.[6] Hrad bol celé storočia majetkom šľachtickej rodiny Balašovcov[2] (staršie Balassovcov[7]), ktorý ho vlastnili až do 19. storočia.
Výzor hradu bol niekoľkokrát zmenený v dôsledku mnohých rekonštrukcií a prestávb. Prvá výraznejšia oprava hradu sa konala v rokoch 1609 až 1612 [7], kedy získal renesančný výzor [1]. Dôvodom bolo to, že v roku 1576 [7] (niektoré pramene uvádzajú rok 1575 [2]) hrad obsadili Turci, ktorí ho opustili až v roku 1593, pričom hrad zničili. Pri tejto rekonštrukcii hradu vznikli aj delostrelecké plošiny. V čase stavovských povstaní na začiatku 17. storočia sa hradný majiteľ Žigmund Balaša uchádzal o funkciu sedmohradského kniežaťa a za týmto cieľom sa neváhal spojiť aj s Turkami. Preto hrad v roku 1616 dobylo kráľovské vojsko a Žigmund bol uväznený. V rámci koristníckeho vpádu bol hrad opätovne napadnutý Turkami v roku 1659. V roku 1683 hrad dobýjalo povstalecké vojsko Imricha Tököliho a hrad bol značne poškodený. Toto poškodenie už majitelia neobnovovali.[6]
V prvej polovici 18. storočia postavil vtedajší majiteľ Gabriel Balaša [5] na starších zničených základoch rozsiahly[7] barokový kaštieľ, ktorý však bol postavený len na dolnom nádvorí hradu; horná časť hradu sa obnovy nedočkala a tieto priestory sa využili ako záhrada, ktorá tiež patrí medzi národné kultúrne pamiatky.[8] Ku kaštieľu bola neskôr pristavená aj kaplnka svätej Anny.
V 19. a 20. storočí hrad niekoľkokrát zmenil majiteľa; v roku 1813 hrad od rodu Balašovcov získal župan Forgáč z Gýmeša a Haliča, po ňom sa majiteľom hradu stal gróf Károly. Poslednou súkromnou majiteľkou bola Károlyho dcéra Gabriela Almášiová, ktorá ho však v roku 1923 predala štátu [2][5], ktorý je jeho vlastníkom až do súčasnosti. Od roku 1991 je v hrade Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea.[5]
